Nekonečná cesta za šťastím nás priviedla do zúfalstva

Autor: Jakub Ševčík | 22.8.2014 o 8:32 | Karma článku: 6,05 | Prečítané:  684x

My ľudia sme zvláštne tvory s neobmedzenými možnosťami, ktoré si sami obmedzujeme. Obmedzujeme sa dokonca aj v hodnotách, ktoré by pre nás mali byť najdôležitejšie. Písal som to aj predtým a písať to ešte veľakrát budem, každý z nás chce byť šťastný, a hoci sa to možno zdá byť nemožné, obmedzujeme a kradneme si aj vlastné šťastie.  

Jedna vec je, že mnoho ľudí ani nevie čo ich robí šťastnými, to je ten najhorší prípad. Ale druhá vec je, že darmo vieme čo nás robí šťastnými, keď to neskôr odmietneme. Veľmi dobre to povedal terajší prezident pán Kiska na jednej zo svojich prednášok. Niekde ďaleko pred nás si postavíme cieľ, povieme si, že keď k nemu dobehneme tak budeme šťastný. Ale ako náhle prekročíme cieľovú rovinku, miesto toho, aby sme boli šťastný a tešili sa sami zo seba, stanovíme si ďalší bod, ku ktorému musíme dobehnúť, aby sme boli šťastný znovu. Poviem to na príklade, dokončíme školu a chceme sa osamostatniť, chceme vlastný byt. Keď ho už máme tak si povieme, že teraz som už starší tak chcem dom. Keď už máme aj ten dom, tak si uvedomíme, že náš známy má chatu, tak ju musíme mať aj my. A takto sa to opakuje dokola. Nedokážeme si poriadne užiť, vážiť si a tešiť sa z vecí, ktoré už máme. Ale prečo? Ak sa u nás už šťastie udomácnilo, tak ono sa len tak nevezme a neujde. Len my sami ho od seba odháňame preč. A potom sa len sťažujeme, že nás šťastie stále obchádza a sme len mrzutí chudáci.

Keďže mám veľmi rád citáty opäť jeden použijem. Myslím, že veľmi jasne hovorí o tom čo som napísal do predchádzajúcich riadkov.

„V živote sa treba snažiť o dve veci: prvá – dostať to, čo chceme, a druhá – užiť si to. Iba tí najmúdrejší z ľudí dosiahnu tú druhú.“ (Logan Pearsall Smith)

Aj keď sa hovorí, že na Slovensku je bieda, tak si žijeme nad pomery. Kto nesúhlasí asi ešte neprekročil naše hranice. A nevážime si to, len sa sťažujeme… Máme toho vlastne tak veľa a zároveň tak málo. Sme bohatí a zároveň chudobní, pretože si nevážime a netešíme sa z toho čo máme.Takmer vôbec neďakujeme, a stále len chceme, chceme a chceme.Náš negativizmus a frflanie sa pomaly dostáva na vrchol našich hodnôt a len málokto si to uvedomuje.

Skončime s tým, zamyslime sa nad všetkým čo sme od života dostali a hneď v tomto okamihu zato nahlas poďakujme ! Tešme sa aj z maličkostí a najmä neodháňajme od seba šťastie, po ktorom tak veľmi túžime.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Hofer neprehral, to len populizmus porazil sám seba

Víťazstvá radikálov či populistov nie sú samozrejmosťou.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Po zrátaní 70 percent hlasov z volebných urien je nereálne, aby Hofer nepriaznivý stav zvrátil.


Už ste čítali?