„Uč sa alebo tvrdo pracuj!“ Túto vetu teda počúvam dosť často. Najčastejšie asi pred vysvedčením. Dokola mi opakujú, že budem mať buď jednotky a dvojky alebo svoj voľný čas cez prázdniny strávim rôznymi manuálnymi prácami u starkej alebo doma. „Rád pomôžem“, pomyslím si, ale prinútiť ma týmto spôsobom učiť asi nezaberie. Nemyslite si teraz, že som problémový študent so známkami na prepadnutie, to vôbec nie, som typický dvojkár, ktorý sem tam natrafí na nejakú vranu. Mám iné mimoškolské aktivity, ktoré sa však neznámkujú ( našťastie ). Rodičia si už pomaly zvykajú, že ich syn nebude žiaden diplomat. Viem, že pre mňa chcú to najlepšie a chcú mi pomôcť ale ich dobre myslené slová majú častokrát úplne opačný účinok. Neviem posúdiť či sa mi vyhrážajú, upozorňujú ma alebo sa ma snažia motivovať.
Tak čo myslíte vy?
