Korzika - neprebádaný raj

Autor: Jakub Ševčík | 17.8.2014 o 23:58 | Karma článku: 4,01 | Prečítané:  956x

Vezmite si úchvatne tvarované pobrežie, pridajte lákavé pobrežné miesta s módnymi reštauráciami, vysoké hory, okoreňte to historickými pamiatkami a dostanete Korziku – ostrov krásy. Ťažko nájsť lepšiu kombináciu prírody, oddychu, kultúry a zábavy. 

Pre Slovákov je to naozaj neprebádaný raj. Exotické pláže zdobia vnútrozemské „Tatry“ s pestrými lesmi a miestami pre milovníkov kaňoningu, ktoré ponúkajú tiež množstvo vodopádov a prírodných jazierok, v ktorých sa možno kúpať. Časový posun tu nie je žiadny, extrémne teploty ale ani zimy sa tu tak isto nedajú očakávať a keďže ostrov patrí Francúzku, platí sa tu eurom tak isto ako u nás. Odradiť od tohto dobrodružstva vás môže už len francúzština, pretože anglicky tu vie len málokto.


Čaro cesty. Ak vymeníte auto za lietadlo ( ako aj my ) ako bonus máte štvorhodinovú cestu trajektom. Okrem toho vám z cesty veľa zážitkov nepoviem, veľkú časť som prespal a zo snov sa vylodil až v Talianskom prístave Livorno, kde sme sa naopak nalodili na trajekt. Slniečko nám prialo a kto bol nedočkavý tento čas využil na opaľovanie, kávičkovanie alebo sa kochal ničotou vôkol. Až na ostrov Elba okolo, ktorého sme išli. Pri ňom som si oprášil hodiny dejepisu a Napoleóna. Keď sme sa konečne dotkli pevniny v prístave Bastia som sa cítil ako v nejakom starovekom Gréckom mestečku. Prvé pocity na súši boli zvláštne, majú zaujímavé domy postavené len z kameňa, tak isto ako aj múry, ploty, zvodidlá a všetko ostatné. Prečo aj nie, keď majú kameň úplne všade. Štýl jazdy na cestách je dosť divoký a chaotický ale predsa majú ďaleko na vrch. Nič iné ako kruhový objazd akoby ani nepoznali, nikde sa dlho nestálo a premávka išla plynule. Za celý pobyt nás stretli len dva semafóry a to sme toho neprecestovali málo. Aby som ale nezabudol doplniť, kruháče hrali rôznymi farbami kvetov či tvarmi zaujímavých stromov na podklade sýto zelenej a čerstvo pokosenej trávy. Už dopredu sme mali vybratý camping a tak sme pred sebou mali posledných 35 km. Po 16 hodinách sme konečne prišli do cieľa a ustanovali sa v campingu Calamar pri mestečku Prunete, ktoré sa stalo naším dovolenkovým domovom.

Nie len more vie očariť. Dokázali to aj kopce, dych vyrážajúci výhľad a úzke cestičky, ktoré nás sprevádzali naším prvým výletom do Zozi. Cesta, ktorá mala trvať do dvoch hodín sa nám vďaka zastávkam na každej druhej vyhliadke trošku predĺžila. Nemohli sme si pomôcť, keď sme už boli priam prejedení z výhľadu na jeden kopec objavil sa ďalší, samozrejme ešte zaujímavejší a väčší ako ten predtým. Skoro všade sa dal urobiť aj obľúbený kaňoning ale po chvíľkovom odhováraní sme priamočiaro a predsa kľukatými cestami dostali na miesto. Zoza – veľmi malé, obyčajné mestečko s neobyčajným  prírodným úkazom. Prírodné „welness“ kúpele v rieke, kde vírivé prúdy nahrádzajú mini vodopády alebo ak vám málo nestačí, môžete zamieriť rovno pod vodopád, ktorý vám okrem úsmevu a zážitku urobí aj proti prúd a tak sa môžete vyplávať do sýta. Ak máte radšej adrenalín nezabudnite na zoskok z útesu vysokého asi 10 metrov. Nádherné prostredie, vôňa lesa a šum vodopádov na každom kroku. Po plážach a mori ani stopy. Na chvíľu som sa cítil ako v raji. Hoci je nám more vzácne, bola to skvelá zmena, odrezanie od sveta, útek z reality do čarokrásneho prostredia. Piesok nahradili skaly a slanú vodu nahradila sladká. Jedným slovom – nádhera. Kto by zablúdil na Korziku a nenavštívil Zozu, akoby lízal med cez sklo.

Srdce a duša Korziky. Po pár dňoch plážovania sme sa aj kvôli nie najkrajšiemu počasiu vydali na ďalší výlet do vnútrozemia, preskúmať k nám najbližšie mestečko, ktoré je dosť odlišné od ostatných – Corte. Kamenné, na pohľad veľmi chudobné ale okúzľujúce staré domčeky uväznené v kopcoch pod pevnosťou. Kedysi dávno hlavné mesto ešte nezávislej Korziky, dnes už len srdce, duša a symbol tunajšieho obyvateľstva. Zaparkovali sme naše autíčko a keďže sa nám počasie trošku zlepšilo a sem tam vykuklo aj slniečko išli sme na prechádzku. Žiadna mapa, obyvateľov tiež akosi nebolo, len výhľad na pevnosť a ľudí malých ako mravce, ktorí sa dobýjali k vrcholu. Išli sme teda za nimi. Bolo okolo obeda a naše brušká prázdne. Nič príjemné. Preto sme sa usadili v jednej z množstva reštík, ktoré nás vábili vôňou a zaujímavými jedlami. Francúzi si na jedlo poriadne potrpia, nie len, aby dobre vyzeralo ale aj chutilo. Napráskali sme sa teda dosť. Mimochodom, ak si myslíte, že slovenské menu za 4€ je už drahé, tak tu lacnejšie ako 14€ menu nenájdete. Avšak treba dodať, že trojchodové a naozaj lahodné. Po obeda sme konečne vyšliapali na zrúcaninu pevnosti, konkrétne na nejakú vežičku odkiaľ bol dobrý výhľad na mesto. Chvíľu sme sa kochali, a keď sme už všetko dôkladne pofotili, išli sme na nákupy suvenírov.

Karibik v stredozemnom mori. Aj takto by sa dala nazvať jedna z najznámejších a isto aj najkrajších pláží ostrova – Plage de Palombaggia. Jemný biely piesok a kryštálovo čistá, lesknúca sa voda nikdy nesklame náročných plavcov a potápačov. Milovníkov slnka, exotiky a barov, ktorí sú na seba natlačení ako sardinky tiež nie. Chceli sme tam byť čo najskôr, kým ešte nebude veľa ľudí aj preto sme si pekne privstali. V prvom rade ale na východ sýto oranžového pomaranču, ktorý sa vykotúľal z mora. Na čerstvo upravenej pláži len hlavy trasúce sa od zimy pozorujúce slniečko, ktoré sa práve zobúdza. Pohľad na nezaplatenie, nech ste hocikde. No ak do toho primiešate more, pláž a šum ešte malých vlniek je to naozaj nádherné. Bol som udivený ad rýchlosťou, ktorou točiaca sa zem vypľúva túto ohnivú guľu na oblohu. Bolo asi až desať, keď sme po zážitku z rána zakotvili na vyhriatom piesku v Palombaggi. Ľudí na môj vkus už veľa, hoci sa ešte dalo dýchať. Ale rozhodne to stálo za návštevu tejto krásky.

Nórske bohatstvo v talianskom prevedení. Samozrejme na Korzike a mám na mysli Bonifacio. Ďalšie z úchvatných miest, ktoré sa oplatí vidieť. Skutočne skvelá poloha, dokonalé architektonické prevedenie, talianska elegancia, nórske fjordy a lesknúce sa modré more ako tácka podložená čajkám. Mesto doslova vytesané do skál dotvára bludisko spletené kľukatými uličkami so starými domčekmi. Z každej strany výhľad na vysokánske útesy obklopujúce tento nepatrný polostrov. Nevýhodou sú turisti na každom kroku a problémy s parkovaním, iba žeby ste mali jachtu. Po chvíľkovom krúžení mestom sme si konečne našli miestočko na parkovanie. Odtiaľ sme vkročili do neznámych, úzkych a veľmi podobných uličiek s túžbou nájsť kraj odkiaľ si pozrieme toto prírodné bohatstvo. Pohľad na „prst“ tiahnuci mimo mesta, zdobený krásne obrúsenými útesmi bol na nezaplatenie. Trošku som možno závidel loďkám, ktoré mali možnosť pozrieť si to aj zospodu. Ale bolo to niečo neopísateľne krásne.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Hofer neprehral, to len populizmus porazil sám seba

Víťazstvá radikálov či populistov nie sú samozrejmosťou.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Po zrátaní 70 percent hlasov z volebných urien je nereálne, aby Hofer nepriaznivý stav zvrátil.


Už ste čítali?